Prvý obraz namaľovaný pre výstavu Teritórium poliklinika je zároveň charakteristickým príkladom ustáleného výtvarného tvaroslovia, ktorý autor ďalej rozvíjal v ďalších maľbách určených pre verejný priestor polikliniky. Dielo pracuje s interiérovým vybavením konkrétneho poschodia (koženková jednosedačka, stolík a izbová rastlina), ktoré interpretuje v jeho priestorových hodnotách, teda naznačuje spôsob akým tieto predmety do priestoru chodby vstupujú a ako ovplyvňujú náš “zážitok“ z prechodu touto chodbou. Dielo tak vyznieva v istom ohľade ako určitá “lineárna dioráma“, v ktorej v pozícii nositeľov významu stoja spomenuté predmety, s ktorými návštevník polikliniky prichádza do fyzického kontaktu. Aj preto je ich stvárnenie v plastickejších intenciách, pričom dominantným je ťah štetca alla prima. Naproti tomu je to racionálne pozadie v podobe jemne farebnej diferenciácie steny a sokla, ktoré vytvára s plastickejšími prvkami nejasný dialóg o popredí, pozadí a maliarskej “čistote“ a “nečistote“.