Posledný dokončený k výstave vznikol tradične ako posledný obraz k výstave, úplne odlišným prístupom ako zvyšné maľby k výstave po formálnej ale aj obsahovej stránke. Prvý dôvod bol subjektívny, a teda potreba autora odpútať sa od analýzy architektonického priestoru. Druhý dôvod bol pragmatickejší, snaha podporiť atmosféru izolovaného priestoru ohraničeného vnútorným vybavením chodby od ostatného priestoru druhého podlažia. Tento izolovaný priestor definuje drevená lavička, plechová skriňa a smetný kôs, teda predmety typické pre vybavenie bežnej obývačky. Z takto uchopeného podkladu, pre ktorý bola maľba vytvorená, sa autor rozhodol pre expresívnu maľbu v polohe gestickej abstrakcie. Ide o bežný výjav kytice vo váze, pri ktorom ako jedinom absentuje zaujatie priestorovými kvalitami architektúrou.