Výjav, ktorý svojim charakterom vyžaduje najväčší odstup zo strany diváka, ale rovnako tak v procese tvorby vyžadoval aj zo strany samotného autora. Rozsiahla, priečkami nedelená chodba suterénu polikliniky je v tomto obraze zredukovaná do scénograficky komponovaného priestoru ohraničeného zhora aj zdola čiernou oponou. Týmto spôsobom vznikla modifikácia priestoru hlavnej chodby suterénu do akejsi “panorámy“, ktorú presahuje iba prvok modrého potrubia. Ten implikuje v rámci kompozície obrazu priestorovú hĺbku a zároveň tento priestor modeluje vo všetkých troch horizontálnych pásoch. Rovnako ako celý priestor chodby sú redukované do podoby farebných škvŕn aj jednotlivé predmety. Hasiaci prístroj, lavičky a plechové dvere vedúce do rozvodnej skrine sú na plátno nanesené „alla prima“, jediným zásahom štetca.