Maľba je v kontexte projektu Teritórium poliklinika unikátna tým, že zobrazuje dva umelecké objekty nachádzajúce sa pri hlavnom vstupe do budovy. Fontánu od Dezidera Castoglioneho a luster od Jozefa Vachálka. Maľba sa po formálnej stránke výrazne približuje k tvarosloviu syntetického kubizmu, teda k snahe objektívne znázorniť predmet v reálnom priestore s čo možno najväčším dôrazom na elimináciu linearity. Mohutná kaskádovitá fontána s vloženou mozaikou a absentujúcou vodou tvorí spoločne s lustrom s nerezovým torzom a sklenenými tyčami špecifický priestor v mieste priehľadu dvoch podlaží a zároveň unikátnu kompozíciu obrazu. Tú determinuje predovšetkým autorov záujem o lom svetla v sklenených tyčiach lustru, ktorý ovplyvnil reálnu farebnosť výjavu. Zároveň tieto tyče tvoria samostatný prvok v tvare písmena X, teda dvoch diagonál, ktoré prepájajú na prvý pohľad autonómne prvky kompozície.