Obraz je výsledkom autorovho záujmu o prvky, ktoré sa nachádzali vpravo od inštalovaného obrazu, teda v mieste kde hlavná chodba ústila do bočných chodbičiek. Tu sa nachádzajú sklenené dvere s hliníkovým rámom ako pôvodné vybavenie polikliniky, za ktorými sa skrýva  mohutná izbová rastlina, ako výsledok neskorších snáh o skultivovanie tohto poschodia. Vo výsledku je obraz hľadaním súvislostí medzi prírodným (rastlina) a umelým (dvere) a zároveň medzi trvalým a dočasným. Ľavú časť kompozície dopĺňajú ďalšie z dverí, v ktorých trvalé a dočasné splynulo do akéhosi grafického zápisu v podobe vertikálnych pásov s bielym pozadím. Efemérne hľadisko obrazu podporuje naznačená skica pracovnej dosky stolíka v podobe neúplného náčrtu, teda prezrádza fakt, že tento stôl v konkrétnom pohľadovom uhle prítomný iba periférne.